Na jeseň a v zime, večer, keď ideme spať, sú okná zvyčajne stále suché a po noci, keď ráno vstaneme, sú už mokré a zahmlené zvnútra.
Prečo máme po noci mokré okná?
Vzduch okolo nás je zmesou plynov a vodnej pary. Obsah vodnej pary vo vzduchu závisí od jeho teploty. Čím je vzduch teplejší, tým väčšia je jeho schopnosť transportovať vodnú paru a tým viac pary sa môže akumulovať v každom 1 m3 vzduchu.
Teplota vzduchu °C | Absolútna vlhkosť vzduchu g/m3 |
---|---|
30 | 30,26 |
20 | 17,24 |
10 | 9,38 |
5 | 6,79 |
0 | 4,85 |
-5 | 3,41 |
-10 | 2,36 |
Na jeseň a v zime je okno dôležitým prvkom priečky, ktorá oddeľuje teplú vnútornú klímu od chladnej vonkajšej klímy. Prostredníctvom bariéry medzi dvoma klimatickými pásmami prebieha fenomén výmeny tepla nepretržite.
Prenos tepla vždy prebieha zo systému s vyššou teplotou do systému s nižšou teplotou podľa druhého zákona termodynamiky. Prenos tepla bude prebiehať, kým sa nedosiahne stav tepelnej rovnováhy. Nie je možné zastaviť proces prenosu tepla medzi susednými systémami pri rôznych teplotách – môže sa len spomaliť.
Rýchlosť procesu závisí od teplotného rozdielu na oboch stranách okna. Čím chladnejšie je vonku, tým rýchlejší bude proces prenosu tepla. Z meraní sa uvádza, že v lete sa najnižšie denné hodnoty teploty vyskytujú medzi 1:00 a 2:00. Na jeseň a na jar medzi 2:00 a 4:00 hod. V zime, od konca decembra do konca februára, sa najnižšie denné teploty vyskytujú medzi 4:00 a 6:20 ráno.
Preto už vieme, že počas vykurovacej sezóny je výmena tepla cez okno najintenzívnejšia v noci, medzi 2:00 a 6:20 hod. Počas tejto doby teplota teplého vzduchu v miestnosti v kontakte s čoraz chladnejším povrchom okna výrazne klesá a tým klesá schopnosť vzduchu v miestnosti akumulovať a odvádzať vodnú paru.
Prebytočná voda, ktorú vzduch už nemôže držať, kondenzuje na uzavretom okne vo forme vody. S týmto javom sa môžeme stretávať aj pri plastových oknách aj hliníkových. Zatiaľ čo spíme, príroda nie je nečinná, čo je dôvod, prečo na jeseň a v zime majú niektorí z nás v noci zarosené okná.